Zvažoval som tisíc osudov
O sudoch a obsahoch
Vrátil by som sa o desať rokov
späť na miesta hlúpych úsmevov
Ani hučiaca voda popri dome
nie je to čo bývala kedysi
keď si tade chodila ty
a naberali sme si poháre snov
Zo zlomených kostí sa lieči dlho
Ale čo je to dlho
kosti sú týždne, pár mesiacov
duša a srdce sú večnosti
A vieš to aj ty
keď si ma milovala vtedy
Na známkach sú naše odtlačky
a v obálkach naše plážové sľuby
Ktoré sme zapísali do piesku
predtým než prišla slaná voda
a zakryla tvoje inak modré oči
netúžobnou sivou nocou
Po všetkom tom hlbokom
otrasnom drsnom papieri
na ktorom som sa dorezal do krvi
ti pod lampou píšem na čelo
Končekmi prstov...
Že ťa naveky milujem