Keď ideš so mnou
snami a dňami
dlaňami
Mrazí ma tvoja ľudskosť
tak trochu do kosti
trochu do očí
a do hlavy
Si moja nekonečná
najväčšia slabosť
strácať sa medzi
perinami a perami
bodky a čiarky
mi ťa maľujú
do rozprávok
A ani láska nie je
obloha plná hviezd
len svet plný teba
som celý bez seba
len s tebou
bez existencie snov
kým si so mnou
Utečme východom
na západ
a prajem si východy
na schodoch
o piatej ráno
s objatiami ako Vianoce
v žltom závoji
A skry sa mi do slov
a zamkni sa tou tmou
do mojich svetiel
si moja biela v čiernej
moje dni v letnom lete
záchranné siete
v tomto svete